Chorvátsko

Všetko čo potrebujete vedieť pred dovolenkou do Chorvátska

Informácie o Chorvátsku

Dalmácia

Historická krajina Dalmácia v súčasnosti zaberá pás chorvátskeho pobrežia od mesta Zadar po Boku Kotorskú v Čiernej hore, v dĺžke asi 400 km a šírkou 2-40 km. Patrí k nej aj okolo 1000 priľahlých ostrovov a spolu s nimi zaberá rozlohu 13 000 km štvorcových. Celé pobrežie a ostrovy Dalmácie sú súčasťou bývalej pevniny porušenej tektonickými zlomami rovnobežnými s jadranským pobrežím, v dôsledku čoho sa jej časť ponorila – ostali z nej len zvyšky ostrovov. Vápencové horstvá Dinárskej sústavy s veľmi rozvinutými krasovými útvarmi väčšinou prudko spadajú do mora, len pri Zadare (od byzantských čias bývalom hlavnom meste Dalmácie) a Splite je pruh úrodnej príbrežnej nížiny. Na miestach, kde svahy a pobrežie odlesnili je dnes silná erózia pôdy a na povrch tu vystupuje holá vápencová skala. Práve v tejto oblasti severne od Splitu sa pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou nachádza najvyšší vrch Chorvátska Sveti Jure (1762 m.n.m.). Dno Jadranu predstavuje pozdĺžna panva, v strednej časti s hĺbkou 100 – 200 m, ktorá sa smerom na juh zväčšuje na 500 až 1589 m.
Pôvodné rastlinstvo patrí k stredomorskej oblasti s typickou vždy zelenou vegetáciou a veľkým bohatstvom druhov vo výškach 300 až 400 m.n.m. – v Dalmácii je asi 2300 pôvodných rastlinných druhov. Najviac je rozšírené spoločenstvo macchií s borievkami, rozmarínom, vavrínom, pistáciami a zakrpatenými dubmi. Na suchých vápencových svahoch je rozšírená tzv. frygana – redší porast s nízkymi krami a bylinami ktoré miestami úplne miznú a objavuje sa holokras – holé pusté, ťažko obnoviteľné skalnaté svahy. Skutočných lesov je v oblasti veľmi málo – v minulosti boli porasty hlavne duba cezmínového (Quercus ilex), úplne vyklčované najmä na stavbu lodí. Pobrežiu dávajú charakteristický vzhľad privezené dreviny – palmy, agáve, cyprusy a oleandre.
Rovnako aj živočíšstvo pobrežnej pevniny sa vyznačuje bohatstvom druhov. Zvláštnosťou sú šakaly žijúce na polostrove Pelješac a na Korčule, tiež mungo na ostrove Mljet a Korčula, dovezený z Indie na obmedzenie jedovatých hadov (vreteníc). Žije tu aj veľké množstvo suchozemských korytnačiek, bohatý je svet hmyzu (cikády). Z vtákov sú typické čajky a kormorány, Dalmácia je tiež bohatá na ťažné vtáky – divé husi a kačky, bociany, žeriavy, pelikány a plameniaky. Morskú faunu reprezentuje asi 380 druhov rýb, väčšina patrí k tzv. modrým rybám („plava riba“), hlavne sardinky, tuniaky, makrely a palamidy. Na ostrove Biševo (juhozápadne od Splitu) sa vo veľmi malom počte vyskytuje jediný stredomorský vzácny tuleň, a tiež menšie druhy žralokov („morski pas“) sú blízko pobrežia skôr vzácnosťou.
Len málo riek naprieč pretína hradbu týchto hôr a vlieva sa do Jadranského mora. Predovšetkým je to Neretva, so svojim močaristým ústím pri Ploče a Krka pri Šibeniku, ktorá v Národnom parku Krka tvorí nádhernú kaskádu vodopádov v krásnej prírodnej scenérii.   
 
 
Dúfam, že ste na stránke našli čo ste hľadali. Ak nie, napíšte to prosím do návštevnej knihy.