Chorvátsko

Všetko čo potrebujete vedieť pred dovolenkou do Chorvátska

Informácie o Chorvátsku

Chorvátsko má tvar polmesiaca. Jeho hlavné mesto je Záhreb (na obrázku). Po stáročia bolo súčasťou Uhorska, až kým sa roku 1918 nepripojilo k Juhoslávií. Roku 1991 ako prvé z krajín Juhoslávie vyhlásilo nezávislosť. Takmer okamžite muselo brániť svoje územie pred srbskými vojskami, a starodávna nenávisť Srbov a Chorvátov viedla k vojne. Krajina má zásoby ropy, uhlia a bauxitu, potrebuje však pomoc pri likvidácii nesmiernych vojnových škôd. Dlhé pobrežie so stovkami zálivov, zátok a odľahlých pláží s obdivuhodnými vrchmi v pozadí priťahuje do Chorvátska celé generácie turistov. Iba roku 1990 prišlo do krajiny viac ako 12 miliónov návštevníkov. Po vypuknutí vojny turistický ruch nakrátko ustal, keď starodávne mestá ako Dubrovník ostreľovala srbská armáda. Úrodné doliny riek na severe krajiny majú teplé podnebie, ideálne pre pestovanie ovocia ako sú slivky, marhule a hrozno. Pestuje sa i ľan na vlákno, z ktorého sa vyrába bielizeň a plachtovina, ako aj pre semená, z ktorých sa lisuje ľanový olej.     

Historická krajina Dalmácia v súčasnosti zaberá pás chorvátskeho pobrežia od mesta Zadar po Boku Kotorskú v Čiernej hore, v dĺžke asi 400 km a šírkou 2-40 km. Patrí k nej aj okolo 1000 priľahlých ostrovov a spolu s nimi zaberá rozlohu 13 000 km štvorcových. Celé pobrežie a ostrovy Dalmácie sú súčasťou bývalej pevniny porušenej tektonickými zlomami rovnobežnými s jadranským pobrežím, v dôsledku čoho sa jej časť ponorila – ostali z nej len zvyšky ostrovov. Vápencové horstvá Dinárskej sústavy s veľmi rozvinutými krasovými útvarmi väčšinou prudko spadajú do mora, len pri Zadare (od byzantských čias bývalom hlavnom meste Dalmácie) a Splite je pruh úrodnej príbrežnej nížiny. Na miestach, kde svahy a pobrežie odlesnili je dnes silná erózia pôdy a na povrch tu vystupuje holá vápencová skala. Práve v tejto oblasti severne od Splitu sa pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou nachádza najvyšší vrch Chorvátska Sveti Jure (1762 m.n.m.). Dno Jadranu predstavuje pozdĺžna panva, v strednej časti s hĺbkou 100 – 200 m, ktorá sa smerom na juh zväčšuje na 500 až 1589 m.
Pôvodné rastlinstvo patrí k stredomorskej oblasti s typickou vždy zelenou vegetáciou a veľkým bohatstvom druhov vo výškach 300 až 400 m.n.m. – v Dalmácii je asi 2300 pôvodných rastlinných druhov. Najviac je rozšírené spoločenstvo macchií s borievkami, rozmarínom, vavrínom, pistáciami a zakrpatenými dubmi. Na suchých vápencových svahoch je rozšírená tzv. frygana – redší porast s nízkymi krami a bylinami ktoré miestami úplne miznú a objavuje sa holokras – holé pusté, ťažko obnoviteľné skalnaté svahy. Skutočných lesov je v oblasti veľmi málo – v minulosti boli porasty hlavne duba cezmínového (Quercus ilex), úplne vyklčované najmä na stavbu lodí. Pobrežiu dávajú charakteristický vzhľad privezené dreviny – palmy, agáve, cyprusy a oleandre.
Rovnako aj živočíšstvo pobrežnej pevniny sa vyznačuje bohatstvom druhov. Zvláštnosťou sú šakaly žijúce na polostrove Pelješac a na Korčule, tiež mungo na ostrove Mljet a Korčula, dovezený z Indie na obmedzenie jedovatých hadov (vreteníc). Žije tu aj veľké množstvo suchozemských korytnačiek, bohatý je svet hmyzu (cikády). Z vtákov sú typické čajky a kormorány, Dalmácia je tiež bohatá na ťažné vtáky – divé husi a kačky, bociany, žeriavy, pelikány a plameniaky. Morskú faunu reprezentuje asi 380 druhov rýb, väčšina patrí k tzv. modrým rybám („plava riba“), hlavne sardinky, tuniaky, makrely a palamidy. Na ostrove Biševo (juhozápadne od Splitu) sa vo veľmi malom počte vyskytuje jediný stredomorský vzácny tuleň, a tiež menšie druhy žralokov („morski pas“) sú blízko pobrežia skôr vzácnosťou.
Len málo riek naprieč pretína hradbu týchto hôr a vlieva sa do Jadranského mora. Predovšetkým je to Neretva, so svojim močaristým ústím pri Ploče a Krka pri Šibeniku, ktorá v Národnom parku Krka tvorí nádhernú kaskádu vodopádov v krásnej prírodnej scenérii.   
 
 
Dúfam, že ste na stránke našli čo ste hľadali. Ak nie, napíšte to prosím do návštevnej knihy.